Chemikálie

S chemikáliami sa stretávame každonenne. Ľudia vyrobia každoročne nesmierne množstvo nových chemických látok, ktoré sa objavujú ako nové materiály, produkty či v potravinách alebo nápojoch, ako lieky, potravinové doplnky alebo prísady v textíliach. V roku 1930 sa ročne vyprodukovalo asi 1 milión ton chemikálií, v roku 2001 to už bolo 400 miliónov ton (údaje európskej komisie). Väčšina týchto látok nebola nikdy testovaná s ohľadom na ich vplyv na životné prostredie alebo dokonca na zdravie človeka. Možno povedať, že ich kombinácie a nasledný vplyv na zdravie človeka v kombináciach nie sú nikdy skúmané. Dánske toxikologičky Ulla Haas a Sofie Christianse skúmali pôsobenie troch druhov chemických molekúl samostatne a následne v kombinácii. Zistili, že kým 60 % testovaných zvierat malo po použití „koktejlu“ vážne zdravotvné problémy, samostatné chemikálie nespôsobovali žiadne zdravotné problémy. Synergia až desaťnásobne zintenzívnila ich negatívny účinok (Christianse S. a Haas U., 2009).

Z pomedzi obrovského, vyššie uvedeného množstva nových chemických produktov bolo z pohľadu ich kancinogénneho potenciálu testovaných iba 2 až 3 tisíc druhov a komplexne ich bolo posúdených iba 935 (CIRC). Do akej miery teda existuje súvislosť medzi vystavením populácie ľudí chemickým látkam na jednej strane a obrovským nárastom počtu prípadov rakoviny, neurologicko-degeneratívnych ochorení, neplodnosti, cukrovky, obezity na druhej strane, ku ktorému došlo v hospodársky rozvinutých krajinách do takej miery, že Svetová zdravotnícka organizácia (WTO) hovorí o epidémii?

Chemikálie spôsobujú

  • oxidačný stres
  • prekyslenie organizmu
  • poškodzovanie kvality krvi
  • ohrozenie plodnosti
  • preťaženie detoxikačných orgánov (pečeň, obličky, koža, pľúca a medzibunkovú matrix)
  • možnosť poškodenia plodu v tele
  • poškodenie hormonálneho systému
  • urýchlenie množenia parazitov v tele

<- Vzorka krvi v darkfields s obsahom ťažkých kovov a chemikálií

Endokrinné disruptory

Sú to látky, ktoré výrazným spôsobom narúšajú reguláciu hormónov, čím dochádza k narušeniu normálnych funkcií tela a teda poruchám plodnosti, vývoja a zdravia. Tieto látky sa uvoľňujú do prostredia v plynnej podobe a hromadia sa v prostredí (v obytných, kancelárskych a výrobných priestoroch).

Patria tu:

Ftaláty, ktoré negatívne ovplyvňujú funkciu pečene, obličiek, pľúc, spôsobujú problémy so zrážanlivosťou krvi, majú negatívny vplyv na mužské pohlavné žľazy, sú rizikovým faktorom pri rozvoji astmy. Ftlaláty sú obsiahnuté napríklad v cumlíkoch, mäkkých pískacích hračkách atď. a aj keď sú kontroly týchto komodít časté, pri objemoch tovaru aké sa dováža nie je možné skontrolovať všetky výrobky.

Bisfenol A (BPA) surovina na výrobu polykarbonátu (dózy na potraviny, plastové fľaše a príbory, CD a DVD nosiče), môže spôsobovať ochorenia srdca a diabetes 2. typu. Kým EFSA je jednoznačne v područí priemyslu a obhajuje neobhájiteľné, niektoré štáty, ako prvá Kanada, prijali potrebné opatrenia (Robin M., 2011).

Triclosan môže narušiť produkciu hormónov štítnej žľazy, ich používanie ako dezinfekcie v nemocniciach ale v nízkej koncentrácii kvôli šetreniu spôsobuje nedostatočnú dezinfekciu povrchov a tým prežívanie patogénnych mikroorganizmov, čo im následne umožňuje zvýšiť svoju rezistenciu. Je rozpustný v tukoch a môže sa ukladať v tukových tkanivách.

Azbest sa vyskytuje snáď všade, keďže v Československu sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia azbestové dosky, nátery a omietky používali ako nehorľavý a izolačný materiál. Jeho mikroskopické čiastočky – azbestový prach, ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia pri poškodení dosky sa ukladajú v organizme. Je preukázateľne karcinogénny a z týmto odpadom smú nakladať len špecializované firmy. Karcinómy sú vysoko agresívne a prejavujú sa až niekoľko desiatok rokov po expozícii azbestu. Na Slovensku je ešte stále obrovské množstvo budov s azbestovými doskami , ktoré neprešli alebo práve prechádzajú rekonštrukciou. Odporúčame úplne sa vyhnúť pohybu v budovách alebo priestorom, v ktorých tieto práce prebiehajú – pozor aj pri skladaní strešnej krytiny, nemusíte sa pozerať ako vám ju špecializovaná firma demontuje, vystavujete sa tak prachovým časticiam.

Polychlórované bifenyly (PCB) sú látky, ktoré nepodliehajú samovoľnému rozpadu. Sú to potenciálne mutagény a krcinogény. Vyskytujú vo zvýšenej miere na východe Slovenska v oblasti Michaloviec a Stážskeho, keďže práve Chemko Strážske bolo svojho času významným „producentom“ týchto látok. Treba podotknúť, že obsah PCB aj v najmenej kontaminovaných oblastiach Slovenska je vyšší (niekedy veľmi výrazne) než v iných krajinách (Kočan et al., 1995).

Dioxíny – pripisuje sa im zvyšujúci sa počet ochorení diabetes. Dioxíny sa uvoľňujú napríklad z jenorazových plienok, dámskych hygienických pomôcok, ale aj čajových sáčkov (sú bielené).

Pesticídy a herbicídy – medzi endokrinné disruptory patrí DDT, ale napríklad aj mnohými vychvaľovaný herbicíd firmy Monsanto Roundup. Dôležité je spomenúť, že pri herbicídoch a pesticídoch sa skúmajú účinky účinnej látky produktu a nie všetky chemické látky obsiahnuté v tom ktorom pesticíde či herbicíde.

Endokrinné disruptory imitujú predovšetkým ženský pohlavný hormón estrogén, čím:

  • znižujú mužskú plodnosť,
  • sú príčinou rakoviny semenníkov a prostaty u mužov,
  • sú príčinou rakoviny prsníkov u žien a karcinómu maternice,
  • zaznamenaný bol vyšší počet jedincov s abnormálnym spermiogramom,
  • súvisia s abnormalitami mužských reprodukčných orgánov (rozštep močových ciest, nezostúpenie semenníkov).

V prípade týchto látok nie je až tak dôležité množstvo ako to kedy je organizmus týmto látkam vystavený. Najrizikovejšie je obdobie vnútromaternicového vývoja a obdobie ranného detstva keď sa formuje hormonálny systém. Do akej miery majú tieto látky vplyv na sexuálnu orientáciu ľudských jedincov? Objavila sa hypotéza, že za znižujúcou sa kvalitou semena je práve vystavenie organizmu týmto látkam práve v ranom vývoji jedincov. Carlsenova štúdia publikovaná v roku 1992 hodnotila výsledky 61 štúdií o počte a kvalite spermií u mužov vo fertilnom veku. Čo bolo jej výsledkom? Zistilo sa, že za obdobie 50 rokov (1938 – 1951) nastal pokles objemu ejakulátu 3,4 ml na 2,75 ml a počtu spermií zo 113 miliónov/ml na 66 miliónov/ml. Konštatovali, že mužská plodnosť lineárne klesá. Tento lineárny pokles nebol inými štúdiami preukázaný, je však neodškriepiteľný fakt, že mužská plodnosť klesá.

V naturopatických poradniach v ČR a v SR bežne zisťujeme záťaže aflatoxínmi, ochranotoxínmi, T2-toxínmi, DDT, PCB a ftalátmi. Mnohé druhy chemických látok vieme zo svojho prostredia eliminovať zmenou vo svojom životnom štýle, iným sa nie je možné vyhnúť. Dôležité je však pravidelne organizmus od týchto chemikálií čistiť.

Zdrojmi sú napríklad hračky, textílie, podlahové krytiny, mäkčené PVC obrusy, závesy a iné výrobky z PVC, nábytok, matrace, oblečenie, kozmetické výrobky, plechovky a konzervy na jedlo, plastové fľaše, ale aj interiéry nových áut a iné.

Aditíva

V EÚ je povolených asi 300 potravinárskych prísad. Sú to zväčša produkty syntetickej chémie a označujú sa písmenom „E“. Ich používanie sa zintenzívnilo po 2. svetovej vojne. Dôvodom bolo radikálne zníženie výrobných nákladov. Napríklad ochutenie jednej tony zmrzliny prirodzenou vanilkou vychádza na 780 €, ale iba na 4 € ak sa použije etylvanilín (Wart, 2010).

Medzi aditíva patria rôzne konzervačné látky, antioxidanty, stabilizátory, regulátory kyslosti a sladidlá.

Medzi často používané aditíva patrí:

Aspartam E951 je syntetické sladidlo. Jeho významným negatívnym účinkom na ľudský organizmus je, že zvyšuje chuť do jedla a narušuje prirodzenú schopnosť tela regulovať množstvo prijatej potravy, vyvoláva cukrovku, stratu pamäte, depresie, spôsobuje nespavosť a nádory na mozgu, leukémiu. Štúdie preukázali zvýšené riziko predčasného pôrodu. Jednoznačne boli preukázané jeho negatívne účinky (Soffritti a kol., 2010; Halldorsson a kol., 2010). Aspartam sa pri trávení alebo zahriatí rozkladá na kyselinu aspartámovú, fenylalanín a metanol. Konzumácia fenylalanínu môže byť pre časť populácie škodlivá, metanol je pri absencii etanolu, ktorý je jeho protijed, škodlivý. Napriek všetkému EFSA považuje aspartam za bezpečný.