Acidóza
Každé jedlo, ktorú človek zje má byť prirodzené, pestré a jednoduché. Vtedy je pre organizmus prospešné a dodá telu všetky potrebné živiny. Prirodzené je dobré a zdravé. V jednoduchosti je krása.
Dnešná strava prevažnej väčšiny ľudí taká nie je. Natíska sa otázka, kedy sa začal zvyšovať počet ľudí trpiacich civilizačnými chorobami? Zmena v stravovaní, ktorú uskutočnil človek, predovšetkým za posledných niekoľko desiatok rokov spôsobuje nárast množstva kyselín k organizme, čo je jednou z hlavných príčin väčšiny civilizačných chorôb.
Telo sa neprestajne stará, aby všetky tekutiny udržalo v optimálnom pH, len tak totiž môžu orgány, ktoré s nimi prechádzajú do styku efektívne vykonávať svoje úlohy. Najdôležitejšou tekutinou v tele je krv, hodnota pH krvi sa pohybuje medzi 7,35 a 7,45. Túto krehkú rovnováhu zabezpečuje telo dýchaním a tak sa nemôže sa stať že prekyslenie zmení pH vašej krvi. Kyselín sa však musia zneutralizovať a na to poslúžia minerály, ideálne z potravín, ak ich nedodáte tak z vlastných zásobárni (z kostí, chrupaviek, vlasov, nechtov, stien ciev) a ako sa zásoby vyčerpávajú tak niektoré systémy začínajú fungovať v obmedzenom režime. Na miesto minerálu, ktorý sa spotrebuje na neutralizáciu kyselín nasadá prvok, ktorý ma k danému miestu afinitu, často sú to toxické látky a ťažké kovy, olovo, hliník a.i. Človeku sa potom objavujú zdanlivo vzájomne nesúvisiace zdravotné problémy, pričom jeden symptóm vzniká z nedostatku a druhý z nadbytku. Tieto symptómy sa žiaľ diagnostikujú aj liečia zväčša oddelene, pritom však majú tú istú základnú príčinu a mali by sa liečiť len vo vzájomnom prepojení. Kyseliny rozhodne nie sú vždy len škodlivé, využívame ich na spaľovacie procesy a na získavanie energie. Vo všetkom je však podstatná miera, škodlivými sa stávajú kyseliny len v nadbytku. Ideálny pomerom kyselín a zásad je 30:70.
Acidobázická nerovnováha – zdravie v ohrození
V dnešnej dobe je prácne starať sa o zdravie. Vyžaduje si to čím ďalej tým viac času a úsilia. Dôvodom je náš životný štýl. Žijeme konzumným spôsobom života, rýchlo, v strachu (o prácu, budúcnosť …) a v strese a ničíme tým nielen seba ale aj prostredie okolo seba.
- Pôda obsahuje vysoký obsah pesticídov, dažďová voda má už dlhé roky kyslé pH. Kyslá pôdna reakcia znamená, že sa minerály splavujú do hlbších vrstiev pôdy odkiaľ si ich plytšie koreniace rastliny nedokážu načerpať. Je vedecky dokázané, že ovocie a zelenina v dnešnej dobe obsahuje mnohonásobne nižšie množstvo vitamínov a minerálov, výskum realizovali vo Švajčiarsku. Zdroj: Geigy Pharmakonzern, Switzerland (1985), Lebensmittellarbor Karlsruhe (1996), Sanatorium Oberthal (2002)
- Zelenina a ovocie sa zbiera nezrelé, aby vydržali transport do obchodov. Prevažná väčšina je pestovaná v skleníkoch, hydroponicky na umelých hnojivách, bez slnečných lúčov. Ošetruje sa viacerými chemickými postrekmi, mnohé chemikálie sú hydrofóbne, nejde ich opláchnuť čistou vodou.
- Živočíšna výroba je na tom obdobne, zvieratá kŕmime rovnako vypestovanými rastlinami, krmivá často obsahujú neprirodzené zložky, antibiotiká a rastové hormóny. Ryby v moriach sú plné plastového odpadu a ťažkých kovov.
- Odpadová voda obsahuje lieky, antibiotiká, hormóny a iné toxické látky, ktoré denne používame. V čističkách sa neodstránia a v kolobehu vody sa k nám vracajú v pitnej vode, rybách, morských plodoch, rastlinách.
Dôsledkom prekyslenia býva dnes veľmi často kandidóza, ochorenie zaraďované medzi mykózy a spôsobené kvasinkami rodu Candida. Splodinami metabolizmu mikróbov sú homotoxíny, ktoré zvyšujú záťaž a poškodzujú orgánové sústavy. Zanesené telo je potom rajom pre ďalšie patogény, ktorým zmenené podmienky vyhovujú. Takto sa a seba deje nabaľujú a výsledkom je chronicky zaťažený človek. Telo, o ktoré sa staráme a nie je zaťažené homotoxínmi si dokáže poradiť so všetkým.
Potraviny v civilizačne vyspelých krajinách už neobsahujú žiadúce množstvo minerálnych látok, ktorými by sa mohli kyseliny neutralizovať prirodzeným spôsobom (výskum, Švajšiarsko 2001). Preto sú potrebné potravinové doplnky (predovšetkým v procese detoxikácie).
Kyseliny rozhodne nie sú vždy len škodlivé
Telo ich potrebuje. Sú preň nevyhnutné na spaľovacie procesy a na získavanie energie. Keďže vždy a vo všetkom je podstatná miera, hovoríme v prípade zdravého človeka o acidobázickej rovnováhe. Škodlivými sa stávajú kyseliny len pri nadbytku a v dôsledku s ním súvisiacej disharmónie v hospodárení s kyselinami a zásadami. Keďže najväčší podiel kyselín prijímame v strave, treba si práve na toto mimoriadne dávať pozor.
NAJNEBEZPEčNEJšíMI KYSELINOTVORNÝMI POTRAVINAMI SÚ MäSO, CUKOR A ALKOHOL. DRUHÝM VÝZNAMNÝM ZDROJOM PREKYSĽOVANIA JE STRES A DUŠEVNÉ NAPäTIE, TRETÍM ZDROJOM JE NEDOSTATOK KYSLÍKA RESP. NEDOSTATOČNÉ ALEBO NESPRÁVNE DÝCHANIE.
Prečo sú potrebné potravinové doplnky?
- Preto, že sme si znehodnotili zem, ktorá nás kŕmi, pesticídmi a dážď, ktorý zavlažuje plodiny pestované na poliach má už dlhé roky kyslé pH. Kyslá pôdna reakcia znamená, že sa minerály splavujú do hlbších vrstiev pôdy a už ich nie je pre rastliny dostatok.
- Zelenina a ovocie, ktoré konzumujeme je zbieraná ešte nezrelá, aby vydržala transport do obchodov, ako potom môže byť výživovo plnohodnotná? Faktom je, že prevažná väčšina je pestovaná v sklenníkoch, bez slnečných lúčov, hydroponicky na umelých hnojivách. Akokoľvek je pestovaná, vždy je ošetrovaná chemicky. Mnohé chemikálie sú hydrofóbne, nejde ich opláchnuť čistou vodou.
- Odpadová voda z domácností a vlastne odvšadiaľ obsahuje antibiotiká, hormóny a iné toxické látky. Tie sa nevyparia, čističky si s nimi neporadia a raz sa k nám vrátia buď v rybách alebo iných vodných živočíchoch, rastlinách, prípadne si k nám nájdu inú cestu. Na ich odbúravanie musí byť telo nezaťažené a potrebuje dostatok minerálov a vitamínov. No a ešte slnko a dostatok kyslíka.
- Je vedecky dokázané, že ovocie a zelenina v dnešnej dobe obsahuje mnohonásobne nižšie množstvo vitamínov a minerálov ak porovnávame s obdobím pred rokom 1986. Výskum bol realizovaný vo Švajčiarsku na niekoľkých druhov ovocia a zeleniny. Porovnávacia obdobie sú roky 1985, 1996 a 2002. Výsledky sú uvedené v tabuľke viď nižšie:
Potravina | Skúmaná zložka | Stav zložky v mg/100g potraviny v roku | Rozdiel medzi rokmi | |||
1985 | 1996 | 2002 | 1985-1996 | 1985-2002 | ||
Brokolica | vápnik | 103 | 33 | 28 | -68% | –73% |
kyselina listová | 47 | 23 | 18 | -52% | -62% | |
horčík | 24 | 18 | 11 | -25% | -55% | |
Fazuľa | vápnik | 56 | 34 | 22 | -38% | -51% |
kyselina listová | 39 | 34 | 30 | -12% | -23% | |
horčík | 26 | 22 | 18 | -15% | 31% | |
Vitamin B6 | 140 | 55 | 32 | -61% | -77% | |
Paradajky | vápnik | 14 | 4 | 3 | -70% | -78% |
horčík | 27 | 18 | 14 | -33% | -48% | |
Mrkva | vápnik | 37 | 31 | 28 | -17% | -24% |
horčík | 21 | 9 | 6 | -57% | –75% | |
Špenát | vápnik | 62 | 19 | 15 | -68% | –76% |
Vitamím C | 51 | 21 | 18 | -58% | -65% | |
Jablká | Vitamím C | 5 | 1 | 2 | -80% | -60% |
Banány | vápnik | 8 | 7 | 7 | -12% | -12% |
kyselina listová | 23 | 3 | 5 | -84% | -79% | |
horčík | 31 | 27 | 24 | -13% | -23% | |
Vitamin B6 | 330 | 22 | 18 | -92% | –95% | |
Jahody | vápnik | 21 | 18 | 12 | -14% | -43% |
Vitamím C | 60 | 13 | 8 | -67% | –87% | |
Zdroj: Geigy Pharmakonzern, Switzerland (1985), Lebensmittellarbor Karlsruhe (1996), Sanatorium Oberthal (2002) | ||||||