Parazity

Parazitizmus je jeden z najzložitejších vzťahov spolunažívania, je to vzťah medzi dvoma organizmami kde jeden organizmus žije na úkor druhého pričom parazit využíva zdroje svojho hostiteľa. Parazit sa vždy snaží prežiť a tak je vzťah s hostiteľom takmer vždy vyrovnaný. Parazit prosperuje a hostiteľ príliš netrpí. Stav sa vyvine do rovnováhy a parazitóza zostáva často dlho nediagnostikovaná, čo umožňuje jeho šírenie ďalej. Parazity opúšťajú svojho hostiteľa dobrovoľne len v tom prípade ak cítia, že ich hostiteľ už nie je dostatočne silný dlhšieho prežitia.

Priame negatívne účinky parazitov na hostiteľa

  • Parazity produkujú toxické látky, ktoré ovplyvňujú imunitný system hostiteľa.
  • Mechanicky poškodzujú tkanivá a orgánové štruktúry.
  • Produkujú enzýmy, ktoré poškodzujú bunky hostiteľa.

Nepriame negatívne účinky parazitov na hostiteľa

  • Vyvolávajú imunopatologické stavy ako napríklad autoimunitné ochorenia, alergické reakcie, dokážu inaktivovať enzýmy hostiteľa.
  • Hostiteľ reaguje na prítomnosť parazita obrannou reakciou, v dôsledku ktorej dochádza k jeho postupnému vyčerpaniu.
  • Prítomnosť parazita môže ovplyvniť správanie hostiteľa, môžu sa vyskytnúť poruchy psychiky, zmeny sexuálnej apetencie a.i.
  • Počas tehotenstva môžu vyvolať malformácie plodu.

Najčastejšie príznaky parazitózy

  • alergie, svrbenie
  • anémia,
  • bolesti kĺbov a svalov, granulómy
  • kožné problémy,
  • nervozita, poruchy spánku, škrípanie zubami, chronická únava,
  • onkologické ochorenia
  • poruchy imunity,
  • zápchy, hnačky, plynnatosť

Najčastejšie vyskytujúce sa parazity

Hlísty

Mrľa detská (Enterobius vermicularis)
Parazituje najčastejšie v hrubom a slepom čreve človeka, predovšetkým detí. Nákazy u zvierat sú vzácne. Samička kladie vajíčka okolo análneho otvoru, infekčnými sa stávajú o 6 hodín. Často dochádza k autoinfekcii, vajíčka sa totižto ľahko prenesú na posteľnú bielizeň a okolie.

Škrkavka detská (Ascaris lumbricoides)
Má zložitý vývojový cyklus. Larva sa v čreve uvoľní a putuje do pľúc, čo spôsobuje problémy s prieduškami a pľúcami, následne je larva vykašľaná, prehltnutá a v tenkom čreve pohlavne dospieva. Nákaza nastáva prehltnutím vajíčok alimentárnou cestou.

Machovec ľudský (Ancylostoma duodenale)
Je to parazit tenkého čreva. Človek sa nakazí potravou alebo priamym prestupom cez pokožku. Je možný aj kongenitálny prenos z matky na dieťa.

Háďatko črevné (Strongyloides stercoralis)
Háďatká striedajú parazitickú fázu s voľne žijúcou generáciou v pôde. Človek sa nakazí alimetárnou cestou kontaminovanou potravou alebo kontaktom larvami v mokrej hline.

Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis)
Dospelé samičky žijú v tenkom čreve, definitívny hostiteľ plní zároveň úlohu medzihostiteľa. Lokalizujú sa vo svaloch. Človek sa nakazí konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa. Nízka rezistencia mrazu umožňuje ničiť parazity mrazením. Nákaza sa nevyskytuje v oblastiach kde sa nekonzumuje bravčové mäso.

Tenkohlavec ľudský (Trichocephalus trichiuris)
Napáda hrubé črevo človeka kde poškodzuje sliznicu. Človek sa nakazí kontaminovanou vodou alebo potravou alimentárnou cestou.

Motolice

Krvnička močová a krvnička črevná (Schistosoma haematobium a S. mansoni)
Nakaziť sa možno kontaminovanou vodou, prestup parazita sa uskutočňuje cez kožu do lymfatických ciev odkiaľ putuje ďalej do tela na miesto určenia, do močových ciest a  močového mechúra, čriev. Sú to parazity obehovej sústavy, živia sa krvou hostiteľa. Vajíčka, ktorým sa nepodarí dostať do čreva, aby boli vylúčené, poškodzujú pečeň a okolo vajíčok vzniká zápal, tvoria sa granulómy, zmnožuje sa väzivové tkanivo.

Motolica psia (Opisthorchis felineus)
Parzituje v pečeni a žlčových cestách, spôsobuje zápaly žlčovodov, žlčové kamene a karcinómy. Medzihostiteľom sú slimáky a ryby. Nakaziť sa možno konzumáciou surových, solených alebo mrazených rýb. Hlavnú úlohu v rozširovaní parzita majú ľudia a mačky.

Motolica žlčová (Clonorchis sinensis)
Parazity pečene, žlčových ciest a žlčníka, ktoré sa živia žlčou. Spolu so Opisthorchis viverrini sú zaradené na zoznam karcinogénov. Majú schopnosť spôsobovať rakovinové bujnenie v napadnutom orgáne. Prvým medzihostiteľom sú slimáky, druhým sladkovodné ryby. Sú schopné asexuálneho rozmnožovania. Nakaziť sa možno konzumáciou nevhodne tepelne upravených alebo surových rýb.

Vlasovce

Vlasovec kožný (Onchocerca volvolus)
Parazituje v podkoží a lymfatických uzlinách. Mikrofilárie často migrujú do očí. Prenášačom sú mušky čeľade Simuliidae, ktoré sa živia krvou.

Pásomnice

Škárovec široký (Diphyllobothrium latum)
Vývojový cyklus škárovca je zložitý, lebo potrebuje až troch hostiteľov a je viazaný na sladkovodné prostredie. Človek sa nakazí surovými, nakladanými, mrazenými alebo nedostatočne tepelne upravenými rybami (šťuky, lososovité).

Pásomnica dlhá (Taenia saginata)
Táto pásomnica  sa vyskytuje  predovšetkým tam, kde sa konzumuje  surové hovädzie mäso. Po konzumácii infikovaného hovädzieho mäsa sa skolex uvoľní z vačku cysticerka, prisaje sa na  črevnú mukózu a dorastá  na dospelú pásomnicu. Dospievanie trvá 2-3 mesiace, potom už pásomnica vylučuje  gravidné články. Infekcia je často asymptomatická.

Pásomnica obyčajná  (Taenia solium)
Je veľmi podobná T. saginata, jej výskyt je u nás zriedkavejší. Ochorenie veľmi často prebieha asyptomaticky alebo  s podobnými príznakmi, aké spôsobuje T. saginata.  U človeka spravidla parazituje jediná pásomnica. Jediným definitívnym hostiteľom je  človek. Medzihostiteľom je ošípaná.

Pásomnica detská (Hymenolepis nana)
Rozšírená je kozmopolitne. Vývoj je väčšinou priamy bez medzihostiteľa. Ochorenie sa prenáša  rukami, kontaminovanými pri kontakte so zemou. Hlavným zdrojom nákazy je človek, rezervoárom môžu byť hlodavce.

Pásomnica psia  (Echinococcus granulosus)
Parazituje v tenkom čreve psov a psovitých šeliem (definitívni hostitelia).   Vajíčka, ktoré  vylučujú sa dostanú s potravou do organizmu medzihostiteľa (domáce a voľne žijúce zvieratá,  zriedka i človek).  U medzihostiteľa spôsobuje vznik cyst v napr. v pečeni (hydatidy),  ktoré sú  vyplnené tekutinou, obsahujúcou veľké množstvo nových hlavičiek pásomnice. Ochorenie dlho nespôsobuje žiadne problémy a  cysty môžu byť objavené náhodne pri operácií či pitve.  Až veľké echinokokokové cysty tým, že  tlačia na niektorý dôležitý orgán, sú príčinou klinických prejavov.

Prvoky

Toxoplasma gondii
Je črevná kokcídia mačkovitých šeliem – parazit s neobvykle širokým spektrom medzihostiteľov. Spôsobuje infekčné ochorenie toxoplazmózu. Oocysty vychádzajú s trusom mačiek nesporulované a v priebehu 1-5 dní sporulujú. Vo voľnej prírode dokážu tieto spóry prežiť 1 rok aj viac. Toxoplazma je nebezpečná pre gravidné ženy, placentou sa môže preniesť do plodu a spôsobiť jeho poškodenie, v najzávažnejších prípadoch dochádza k potratu. Človek je pre toxoplazmu náhodným a vývojovo slepým hostiteľom. Toxoplasma gondii je známa v ovplyvňovaní správania hostiteľa.

Giardia intestinalis
Parazituje prevažne v tenkom čreve. Zdrojom nákazy sú hospodárske aj voľne žijúce zvieratá a človek. Prenos sa uskutočňuje alimentárnou cestou – kontaminovanou vodou a potravou. Fekálne – orálnou cestou u detí.

Entamoeba hystolitica
Najčastejšia je forma minuta, ktorá spôsobuje chronické a latentné ochorenie. Menej častá je forma magna, spôsobuje akútne hnačky. Parazituje v čreve, schopná preniknúť do pečene. Zdrojom nákazy je výlučne formovaná stolica človeka, nie dizenterická. Prenos sa uskutočňuje kontaminovanou vodou, potravou, perorálne. Napáda pľúca, pečeň, mozog.

Dientamoeba fragilis
Patogénny črevný bičíkovec, ktorý parazituje v hrubom čreve. Častá je nákaza appendixu. Odhadované rozšírenie ako u Lamblia intenstinalis. Priamy fekálno orálny prenos vodou alebo potravou je nepravdepodobný. Netvoria cysty. Najpravdepodobnejší prenos je prostredníctvom vajíčok enterobius vermicularis (mrľa detská), ale nie je dokázaný. Vychádzame zo súbehu nákaz.

Trichomonas vaginalis
Prenos sa uskutočňuje pohlavným stykom, orálnym stykom a nepriamo uterákmi, prádlom. Spôsobuje výtoky, ochorenie je často nerozpoznané. Je nutná liečba všetkých sexuálnych partnerov.